Asi na to, na čo meter stolárovi, krajčírovi a iným remeselníkom, ktorým záleží na tom, aby ich výrobky boli vždy rovnaké, presné a kvalitné. Každý dobrý údenár, ktorý nechce mať šunky a údené mäso raz príliš slané, inokedy zase nedosolené a chce sa vyvarovať škôd vzniknutých na presolenom alebo nedosolenom mäse, mal by si hustotu slaného nálevu zmerať, aby si bol istý jeho správnou silou (slanosťou).

Neprezradím nijaké tajomstvo, ak poviem, že máme nemálo domácich údenárov, ktorí si hovoria: „Čo ma po takých novotách, ja si slanosť nálevu zmeriam podľa chuti na jazyku, alebo si ju určím podľa toho, koľko hrstí soli do vody násypem."

Merať slanosť nálevu jazykom sa síce zdá byť čímsi prirodzeným.

Ťažko sa však na jazyk spoľahnúť, veď inak sa slaná chuť prejavuje po čiernej káve, inak po korenených raňajkách alebo po vyfajčenej ciga­rete.

A podobne je to aj s hrsťami soli — veď vás môže ktosi vyrušiť a zrazu neviete s istotou, či tých hrstí bolo šesť alebo deväť. Navyše nie každá soľ má rovnaký stupeň slanosti, dá sa teda povedať, že každá soľ solí ináč.

Hustomer sám osebe nieje u nás nič nové. Dobrý odborník sa bez neho nezaobíde, rovnako ako sa nezaobíde bez teplomeru, ktorým sa zmeria vnútorná (vychladená) teplota bravčových stehien a ostatných mias pred nasolením, ďalej ním zmeriame teplotu vody pri varení jaternic, tlačeniek a iných varených domácich výrobkov. Niekedy stačí, aby vznikol rozdiel teploty o 5 °C a potom namiesto očakávaného pekného výrobku máme výrobok znehodnotený (popraskaný), o nedovarenosti a jej následkoch, najmä v lete, ani nehovoriac.

Nie je správne, ak pár korún ušetríme na nesprávnom mieste. Každý dobrý majster-údenár by si preto mal doplniť inventár týmito potrebný­mi predmetmi.

Viac informácií sa dozviete z kníh, ktoré máme v ponuke.